Diecéza vo Švajčiarsku má neveriacu komisárku a kňazom nanucuje kódex tolerujúci LGBT. Je toto budúcnosť Cirkvi?

21. februára 2023   Krátke správy

Nakoniec dorazil pokrok

Diecéza Chur patrila vo Švajčiarsku roky medzi najkonzervatívnejšie. Tým sa stala tŕňom v oku pre progresivistické kruhy tak vo Švajčiarsku, ako aj v Ríme. Do roku 2019 stál na jej čele biskup Vitus Huonder, ktorý nekompromisne presadzoval katolícku pravovernosť. Po svojom odchode do dôchodku sa rozhodol (s pápežským povolením) stráviť zvyšok života v dome Kňazského bratstva sv. Pia X., kde má v úmysle: „Žiť pokojný život v modlitbe, sláviť tridentskú sv. omšu a pracovať pre tradíciu, ktorú vidím ako jediný prostriedok obnovy Cirkvi,“ ako uviedol vo svojom oficiálnom komuniké.

Nasledujúce dva roky bol úrad biskupa neobsadený, vzhľadom na to, že diecézny klérus sa akosi stále vzpieral prijať Rímom navrhovaných pokrokových kandidátov. V roku 2021 sa nakoniec podarilo presadiť progresívneho kandidáta a biskupom sa stal Joseph Maria Bonnemain, ktorý sa okamžite začal prejavovať veľmi inkluzívne. O jeho aktivitách a ideovom profile sme už viackrát písali aj na portáli Christianitas.sk.

Nový biskup nielenže zrušil funkciu exorcistu, s tým, že ho diecéza nepotrebuje, ale začal propagovať začlenenie aktívnych homosexuálov do cirkevného života, s jeho vedomím, zrejme, koncelebrovali sv. omše aj ženy (ako tvrdila feministická organizácia Mária 2.0), udeľoval sv. prijímanie protestantom, pozitívne sa vyjadril o požehnávaní párov rovnakého pohlavia niektorými kňazmi v jeho diecéze a v neposlednom rade sa rozhodol skrotiť konzervatívnych kňazov tým, že im prikáže podpísať záväzný kódex správania. Ten mal byť reakciou na prípady sexuálneho zneužívania kňazmi. V ňom sa však kňazi mali zaviazať aj k inkluzívnemu prístupu voči tzv. sexuálnej rozmanitosti a k „citlivému“ prístupu voči veriacim. 40 kňazov odmietlo kódex podpísať a vzniknutý stav napätia trvá dodnes.

Agnostička tomu rozumie najlepšie

To najlepšie nakoniec: aby mala diecéza pod kontrolou prevenciu sexuálneho zneužívania, zaviedla úrad Komisára pre prevenciu, ktorý obsadila – otvorene neveriacou liberálnou agnostičkou Karin Itenovou! Dodajme, že ide o bývalú krasokorčuliarku – krásavicu, reprezentantku a držiteľku bronzovej medaily na ME 1973. Tá teraz dozerá, spolu s pokrokovým kňazom Stefanom Loppacherom, v diecéze Chur na sexuálnu morálku!

Rozhovor, ktorý uverejnil nemecký portál Katholisch.de, prináša jej šokujúce názory, v ktorých otvorene dehonestuje Cirkev, celibát a propaguje sexuálnu revolúciu. Niektoré jej výroky vzbudzujú dojem surrealistického filmu, v ktorom sa ako v Puškinovej Bájke o zlatej rybke baba rozhodne, že bude pápežkou. Toto hovorí žena, ktorá dozerá vo Švajčiarsku na kňazov:

„Život bez sexuality a bez fyzického kontaktu je nepriateľský k životu a k ľuďom. Ľudia potrebujú fyzický kontakt v každom veku…

Ľudia sú sexuálne bytosti. Existuje na to aj výskum: Dve percentá ľudí sú asexuálne, to je pravda. Avšak 98 percent má sexuálne potreby. Sexualita je súčasťou prírody a súčasťou ľudskej psychiky. V Cirkvi sa však aj dnes nájdu ľudia, ktorí veria, že aj masturbácia je hriech a sebaprznenie. To by potom obmedzilo sexualitu na nulu…

Táto sexuálna morálka Cirkvi, ktorá označuje za hriech všetko, čo je mimo reprodukcie, nemá nič spoločné s existenčnými otázkami, ktorými sa zaoberá alebo by sa malo zaoberať náboženstvo.“

Cirkev manipuluje, treba uznať sexuálne práva

Následne redaktorka s neuveriteľnou ľahkosťou zmieňuje, že Itenová je vlastne neveriaca agnostička a pýta sa jej, asi v poslednom záchveve zdravého rozumu, čo vlastne robí v Cirkvi? Itenová jej odpovie a dodá aj svoje názory na Cirkev:

„Som tu kvôli prevencii (čiže kvôli kontrolovaniu a dozoru, pozn. autora), som lojálna k veci a obetiam, nie k organizácii (čiže k Cirkvi, pozn. autora). Je dôležité, aby v tejto funkcii bol niekto úplne nezávislý v spôsobe myslenia, v nastavení mysle…

V 21. storočí nie je možné strašiť diablom! To ľudí desí. Smeruje to k duchovnej manipulácii…

Spojenie spirituality a moci je v DNA katolíckej Cirkvi. (!) Má teda veľkú dispozíciu páchať duchovnú manipuláciu. Chce to veľa sebareflexie…“

Najlepšie bude, keď všetci podpíšu spomínaný kódex, potom zrejme dostane ešte väčšiu moc a začne sa tá pravá reforma, pod taktovkou agnostickej súdružky:

„Keď kódex podpíšu biskupi, generálni vikári, miništranti, farári či rehoľní učitelia, môžeme od nich vyžadovať kompetencie…

Okrem iného by mali uznať sexualitu ako neoddeliteľnú súčasť ľudského bytia. Uznať tiež sexuálne práva ako ľudské práva, najmä právo na sexuálne sebaurčenie. Mali by sa zdržať akejkoľvek formy diskriminácie na základe sexuálnej orientácie a identity. A ďalší bod: nikoho sa nepýtať na sexualitu. Nerobíte to ani v práci…“

A už nielen v diecéze Chur podpisujú kódex:

„Ale aj v nemecky hovoriacej časti diecézy Lausanne, v Ženeve a Freiburgu bol zavedený kódex správania, ktorý bol vypracovaný na základe toho z Chur. V ďalšom kroku sa má kódex preložiť a upraviť aj do francúzštiny. Rokujú o ňom aj v iných diecézach vo Švajčiarsku. Je zrejmé, že vo fundamentalistickom tábore Cirkvi existuje odpor voči takémuto kódexu, najmä pokiaľ ide o sexualitu.“

To sa však zaiste prekoná a potom zavládnu v Cirkvi krásne časy. Snáď sa raz dožijeme aj agnostického biskupa…

BM

Zdroj: Katholisch.de, PCH24, Life Site News, CNA, Kath net, ilustračný obrázok, zdroj – youtube.com

PDF (formát pre tlač)