Globálna Anglikánska cirkev sa kvôli požehnávaniu homosexuálnych zväzkov začala rozpadávať

21. februára 2023   Krátke správy

Len pred niekoľkými dňami schválila Anglikánska cirkev na svojej generálnej synode požehnávanie homosexuálnych zväzkov a už tento krok prináša svoje prvé „ovocie“: asi štvrtina anglikánskych biskupov z celého sveta vypovedala poslušnosť canterburskému arcibiskupovi Justinovi Welbymu.

Skupina 12 anglikánskych arcibiskupov z rôznych častí sveta podpísala spoločné vyhlásenie, v ktorom uvádzajú, že súčasný canterburský arcibiskup už nie je viac „vedúcim predstaviteľom cirkvi“ a že Anglikánsku cirkev už viac nepovažujú za svoju „materskú cirkev“. „Anglikánska cirkev sa rozhodla prerušiť spoločenstvo s tými provinciami, ktoré zostávajú verné historickej biblickej viere,“ uvádza sa okrem iného vo vyhlásení.

Podpísaní arcibiskupi sú z krajín ako Južný Sudán, Uganda, Kongo, Nigéria, Keňa, Rwanda, ale aj Čile, či Mjanmarsko a Bangladéš, a po jednom arcibiskupovi aj z USA a Brazílie. Na liste je tiež podpis arcibiskupa z Oceánie. Zo 42 provincií sa tak zrejme odtrháva od canterburského ústredia 10 provincií, čiže takmer štvrtina. Arcibiskup z Canterbury je formálne duchovným vodcom Anglikánskeho spoločenstva – globálneho spoločenstva 42 anglikánskych cirkví – od založenia v roku 1867.

Už krátko po hlasovaní na synode Henry Ndukuba, arcibiskup Nigérijskej cirkvi, ktorá predstavuje asi tretinu anglikánov na celom svete, povedal, že zmena postoja je „deviantná“ a predstavuje „strašný úpadok… a irelevantnosť“ kresťanstva v „sekulárnom a postkresťanskom západnom svete“. Jackson Ole Sapit, arcibiskup Kene, kritizoval „mocné svetské hlasy“, ktorým canterburská centrála načúva a dodal, že je „zarmútený vychýlením sa našej materskej cirkvi od pravého evanjelia“. Stephen Kaziimba, arcibiskup Ugandy, vyslovil ešte tvrdšie slová: „Canterbury sa odklonilo od anglikánskej viery a teraz je už len falošným učiteľom.“

Téma homosexuality lomcuje anglikánmi už dve desaťročia. Tzv. Episkopálna cirkev, čo je označenie pre Anglikánsku cirkev v USA, si „svojhlavo“ povolila „manželstvá“ homosexuálov vo svojich kostoloch už v roku 2015, teda v tom istom roku, kedy boli celonárodne povolené štátom. V roku 2017 príklad Američanov nasledovala Škótska episkopálna cirkev, čo dostalo canterburského arcibiskupa Justina Welbyho pod tlak zo strany konzervatívnejších častí cirkvi, ktoré požadovali potrestanie škótskej vetvy. Hnev medzi konzervatívnou Anglikánskou cirkvou vypukol prvýkrát po tom, čo sa Gene Robinson stal prvým otvorene homosexuálnym kňazom, ktorý bol v roku 2003 vysvätený za anglikánskeho biskupa v USA.

Welby vo svojej reči privítal novú pozíciu Anglikánskej cirkvi voči homosexuálom, ale tiež povedal, že osobne neponúkne požehnanie osôb rovnakého pohlavia v záujme jednoty v globálnej Anglikánskej cirkvi. Ihneď po zasadnutí synody v Londýne odletel canterburský arcibiskup do Akkry, hlavného mesta Ghany, aby sa stretol s predstaviteľmi svetovej cirkvi. Povedal im: „Dvakrát si ma predvolali do parlamentu a vyhrážali sa mi parlamentnými opatreniami, aby nám vnútili manželstvá osôb rovnakého pohlavia.“ Welby tým naznačoval, že v skutočnosti odolal tlaku na prijatie homosexuálnych manželstiev, ale aby liberáli príliš „nevyplakávali“, povolil aspoň požehnávanie homosexuálnych zväzkov. Táto výhovorka, ako sa zdá, na afrických predstaviteľov anglikanizmu príliš nezapôsobila.

Dúfame, že vývoj v Anglikánskej cirkvi poriadne monitorujú aj vo Vatikáne a zoberú si z neho ponaučenie – zavádzanie homosexuálnych praktík do štruktúr akéhokoľvek kresťanského spoločenstva sa nielenže nevypláca, ale je hlboko deštruktívne. A desiatim „vzbúreným anglikánskym provinciám“ želáme, aby si svoje konečné útočisko našli v náručí… katolíckej Cirkvi!

MG

Zdroj: BBC, Guardian, GB News, ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)