Víkendové cunami politickej korektnosti alebo cenzúra Bonda, komiksu Dilbert, kníh Roalda Dahla a vlastne celej anglickej literatúry

27. februára 2023   Krátke správy

Posledný víkend bol skutočnou žatvou buriny politickej nekorektnosti a kombajny neomarxistického šialenstva tentokrát nastavili zostrih nepohodlných plodín pravicovej nenávisti poriadne nízko. Asi najzábavnejší je osud karikaturistu Scotta Adamsa, ktorého komiks Dilbert, obľúbený vo všetkých liberálnych tlačovinách, sa stal zo dňa na deň nežiadúcim.

Stačilo tak málo. Scott Adams reagoval na prieskum organizácie Rasmusen Reports, ktorá zistila, že takmer 50 % opýtaných černochov nesúhlasí s výrokom, že „byť belochom je v poriadku“. V reakcii na toto, podľa neho desivé zistenie Adams uviedol: „Pokiaľ takmer polovica všetkých černochov má problém s bielymi ľuďmi – podľa tohto prieskumu, nie podľa mňa, podľa tohto prieskumu – je to nenávistná skupina. Nechcem mať s nimi nič spoločné. A povedal by som, že na základe súčasného stavu, ako sa veci odohrávajú, najlepšia rada, ktorú by som dal bielym je, dostať sa do pekla preč od černochov, len sa dostať preč, preč, pretože toto sa už nedá vyriešiť.“

Márne neskôr na Twitteri uviedol, že len „radil ľuďom, aby sa vyhýbali nenávisti“, jeho komiks postupne odhlasovali stovky novín a časopisov v USA, vrátane prestížneho The Washington Post a Chris Quinn, redaktor novín The Plain Dealer označil Scottove výroky za „rasistické vyčíňanie“.

Ďalším postihnutým sa počas víkendu stal veterán studenej vojny, agent 007 – James Bond. Správa v britských novinách The Telegraph odhaľuje, že pred opätovným vydaním románov, ktoré má prísť v apríli pri príležitosti 70. výročia vydania románu Casino Royale, si držitelia autorských práv objednali odstránenie nevhodných slov. Každá kniha navyše bude obsahovať vyhlásenie:

„Táto kniha bola napísaná v čase, keď termíny a postoje, ktoré by mohli moderní čitatelia považovať za urážlivé, boli bežné. V tomto vydaní bolo vykonaných niekoľko aktualizácií, pričom sa čo najviac približuje pôvodnému textu a obdobiu, do ktorého je zasadený.“

Ide najmä o pejoratívne označovanie černochov – neger, ale predmetom cenzúry sa stali aj scény, ktoré opisovali negatívne správanie účastníkov striptízu v černošskom bare v štvrti Harlem. Namiesto vety: „Bond počul, ako publikum dýcha a chrčí ako ošípané pri koryte. Cítil, ako jeho vlastné ruky zvierajú obrus. V ústach mal sucho,“ vydavateľ zaradil vetu: „Bond cítil, akoby bola miestnosť nabitá elektrinou.“ Rovnako bola odstránená aj zmienka o špecifickom harlemskom dialekte. Vydavatelia nakoniec priznali: „Odstránili sme množstvo jednotlivých slov alebo sme ich vymenili za výrazy, ktoré sú dnes akceptovanejšie, ale zodpovedajú dobe, v ktorej boli knihy napísané.“

Krátko pred korektným vypreparovaním Bonda, sa stali terčom pozornej očisty detské knihy Rolada Dahla. Tam prebehla hĺbková kontrola ešte dôslednejšie a boli odstránené dokonca akékoľvek zmienky o „otcoch“ a „matkách“, „pánoch“ a „dámach“. Vypadli aj zmienky o akýchkoľvek telesných nedostatkoch, najmä u žien.

Najdôkladnejší výpočet britských politicky nekorektných umeleckých diel, sa vo februári podarilo vytvoriť štátnym úradom, ktoré v štátnom programe s názvom Prevent, preventívne oznamujú možné zdroje pravicového extrémizmu. Na počudovanie, tým zdrojom bude zrejme celá britská kultúra za posledných niekoľko storočí.

Medzi nekorektnými dielami sa tak ocitol satirický seriál Áno, minister, ako aj film o bojoch Britov s africkými černochmi, Zulu. Ocitol sa tam aj G. K. Chesterton a George Orwell, dokonca aj Joseph Conrad a William Shakespeare. Bez ohľadu na politickú orientáciu sa všetci spisovatelia, u ktorých sa dali vystopovať čo i len náznaky rasizmu, konšpirátorstva, autoritárstva, antisemitizmu či akejkoľvek kritiky moderného pokroku a s ním spojených javov, stali potenciálnymi pravicovými extrémistami. Dokonca aj protivojnové filmy ako Most cez rieku Kwai alebo Veľký útek, skončili na tomto zozname.

Výpočet neberie konca a zahŕňa snáď celú klasiku anglickej literatúry: G. Chaucer (pravdepodobne kvôli príbehu od matky predstavenej o malom kresťanovi zavraždenom židmi), W. Shakespeare (môžeme sa len domýšľať, či najmä kvôli Búrke, Othellovi či Kupcovi benátskemu), R. Kipling (tam zjavne kvôli básňam o zodpovednosti a námahe bielej rasy), lord A. Tennyson (tu sa môžeme len dohadovať: rasizmus kráľa Artuša, či Útok ľahkej kavalérie?) aj J. Milton (žeby kvôli Peklu?). Edmund Burke je jasný – písal škaredo o Francúzskej revolúcii. Ale nechýbali ani J. R. R. Tolkien, C. S. Lewis a A. L. Huxley.

Média neuvádzali Evelyna Waugha, Hilairea Belloca či Alfreda Duggana, ale tí tiež na zozname asi budú. A ak nie, tak sa tam ocitnú v budúcnosti. Vrátane Jane Austenovej, predpokladám.

Je toto britské bláznovstvo na Slovensku k smiechu? Ani nie. Nezabúdajme, že jednému pánovi vtrhla do domu NAKA za to, že citoval slovenských klasikov.

BM

Zdroj: cnn business, variety.com, daily mail.co.uk, ilustračný obrázok, zdroj – pxhere.com

PDF (formát pre tlač)