V berlínskom cirkevnom domove dôchodcov prepustili 110 seniorov, aby mohli ubytovať imigrantov

28. februára 2023   Krátke správy

To, že ste platili celý život dane, nemusí v pokrokovej EÚ až tak zavážiť. Možno by ste urobili lepšie, ak by ste do nej priplávali na gumovom člne. V každom prípade sa o tom presvedčili 110 nemeckí dôchodcovia, ubytovaní v cirkevnom opatrovateľskom dome s názvom Wohnen & Pflege Schillerpark, v berlínskej štvrti Wedding.

Ako totiž uvádza portál Focus, prekvapivo ich vysťahovali z domova dôchodcov, kde doteraz bývali, a namiesto nich nasťahovali imigrantov. Prevádzkovatelia a prenajímatelia opatrovateľského domu boli členovia protestantskej berlínskej diakónie Johannesstift – Diakonia. Budovu si prenajali v roku 2006 na 25 rokov s prednostným právom na predĺženie zmluvy. Dom mali prenajatý od Paul Gerhard Stift, tiež cirkevnej organizácie, vedenej pastorom Martinom von Essenom.

V novembri 2022 vydal pastor vyhlásenie, v ktorom uviedol, že dohodnutá doba nájmu do roku 2031 musí byť skrátená a tvrdil, že nájomcovia a majitelia sa „dohodli“ na nájme do roku 2021. Na konci vyhlásenia oznámil, že priestory po novom určia pre „mnohonásobne traumatizovaných ľudí, ktorí potrebujú ochranu“. V normálnom jazyku sú to migranti.

Podobný prípad sa stal minulý týždeň aj v nemeckom Lörrachu, kde vysťahovali z obecných bytov 40 nájomníkov a dali do nich migrantov.

Liliana Rimkusová z Johannesstift – Diakonia pre Focus uviedla, že rokovali s majiteľmi celé mesiace, ale márne. Nakoniec musela „so škrípajúcimi zubami“ podpísať dohodu o predčasnom ukončení nájmu. Ako inak, veď ak by nepodpísala, mohla by byť možno označená ako nenávistná extrémistka. Pastor potom rozdával dôchodcom letáky, v ktorých uvádzal že „rozhodnutie o zmene užívania padlo po predčasne ukončenej zmluve“. Zabudnúc zrejme na to, že najprv bolo rozhodnutie, v ktorom diakonii oznámil, že potrebuje budovu pre imigrantov a až potom začal tlačiť na zrušenie zmluvy. Na otázky Focusu ohľadom celého prípadu doposiaľ neodpovedal. Možno sa bojí, žeby jeho humanizmus celkom nepochopili.

V cirkevných kruhoch je však verejným tajomstvom, že prevádzka domova pre utečencov je finančne neporovnateľne atraktívnejšia ako prevádzka domova dôchodcov. Dôvod: pokrokový a nesmierne liberálny štát totiž vypláca na utečenecké domovy toľko a takých štedrých grantov, že sa na rozdiel od nákladnejších domovov dôchodcov veľmi oplatia.

Príbuzní nájomníkov z domova dôchodcov Paul Gerhardt Stift, ktorí na prípad upozornili Focus, teraz trošku zúria nad správaním protestantských cirkevných inštitúcií, a to aj takí, ktorých rodinných príslušníkov sa zatváranie netýka. Samozrejme, nie až tak príliš, pretože to by sa im v nesmierne inkluzívnom Nemecku nemuselo vyplatiť. Uprednostniť migranta pred vlastným deduškom je totiž podľa všetkého radostná a najčestnejšia povinnosť vzorného občana.

A tak sa celý ich hnev nad absurdnosťou situácie maskuje ako nevôľa nad tým, že cirkevné organizácie nenašli spoločné riešenie a „vyhodili seniorov, ktorí potrebujú starostlivosť, ktorí celý život platili cirkevné dane a prispievali na cirkevné zbierky, to nie je pekná vec“.

To, že celú túto absurdnú situáciu vygeneroval predovšetkým systém a štát, v ktorom majú to potešenie aj oni poctivo platiť dane, to sa zrejme radšej ani neodvažujú vysloviť.

BM

Zdroj: Focus, kath.net, ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)