V Abú Zabí otvorili prvý Medzináboženský dom pre katolíkov, moslimov a židov

22. februára 2023   Krátke správy

Agentúra CNA včera priniesla správu, že ohlasovaný (a mnohými kresťanmi negatívne vnímaný) Medzináboženský dom sa stal skutočnosťou. V jeho komplexe sa nachádza mešita, synagóga a katolícky Kostol sv. Františka a mal by tak spájať tzv. abrahámovské náboženstvá. Synagóga nesie pomenovanie po židovskom rabínovi a filozofovi Maimonidesovi (Moses Ben Maimon) a mešita po Ahmedovi al-Tajjíbovi.

Podľa autora správy, Kevina J. Jonesa: „Taký bol sen pápeža Františka a veľkého imáma Ahmeda al-Tajjíba, ktorí v roku 2019 podpísali historický sľub vyzývajúci k mieru a bratstvu medzi národmi a náboženstvami.“

Pápeža na prvej modlitebnej službe v novom kostole sv. Františka z Assisi zastupoval kardinál Michael L. Fitzgerald, bývalý predseda Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg.

Biskup Paolo Martinelli, apoštolský vikár Južnej Arábie, vystúpil na modlitbovej bohoslužbe a zamyslel sa nad významom dokumentu Ľudské bratstvo za svetový mier a spoločný život, známym aj ako Deklarácia z Abú Zabí, ktorú podpísali pápež a najvyššia zákonná autorita sunnitského islamu:

„Vstúpili sme do novej fázy v histórii náboženstiev,“ povedal Martinelli. „S dokumentom z Abú Zabí o ľudskom bratstve, prorockým a prezieravým dokumentom, sú náboženstvá prezentované vo svojej pôvodnej (!) schopnosti spolupracovať a spoločne prispievať k formovaniu humánnejšieho sveta, v ktorom sa všetci uznávame ako bratia a sestry, povolaní k bratstvu, k spolunažívaniu a tolerancii, vzájomnému prijatiu a podpore spravodlivosti a mieru.“

Kostol charakterizoval ako dar pápežovi Františkovi a jeho menovca, svätého Františka z Assisi, označil za „svätého univerzálneho bratstva (!), pokoja a zmierenia a za svätého správcu stvorenia“:

„Jeho Svätosť pápež František chcel prijať meno tohto veľkého svätca práve preto, aby pripomenul hodnotu bratstva, pokoja a stvorenia a ukázal prioritu blízkosti medzi ľuďmi, najmä pre tých, ktorí sú v chudobe a v núdzi,“ uviedol Martinelli.

Na nedeľnej modlitbe sa kardinál Fitzgerald zamyslel nad čítaním z Knihy Izaiáša (Iz 59,7) o Božom dome modlitby:

„Určite ste si všimli, ako prorok hovorí, že to má byť „dom modlitby pre všetky národy“, a som si istý, že to tak bude, pretože kresťanské uctievanie nás odvádza od nás samých,“ povedal kardinál.

„Uctievanie nás najprv vedie k tomu, aby sme chválili Boha, ktorý je hodný všetkej chvály a aby sme ďakovali Bohu štedrosti, ktorý nám dal toľko darov. Ale uctievanie nás otvára pre druhých, vštepuje nám starostlivosť o spravodlivosť a povzbudzuje nás, aby sme konali bezúhonne. Nemôžeme sa skutočne modliť k Bohu bez toho, aby sme pamätali na ostatných členov abrahámovskej rodiny, a vlastne aj ľudskej rodiny,“ povedal kardinál.

Kardinál však zrejme zabudol, že medzi výrazmi „všetky národy“ a „všetky náboženstvá“ je zásadný rozdiel. To, že si Boh želá, aby sa mu všetky národy modlili v kostoloch katolíckej Cirkvi, je učenie, ktoré Cirkev hlásala po všetky svoje časy a aj protestantské cirkvi a sekty pokračovali v tomto univerzálnom (aj keď v ich prípade neoprávnenom) nároku na výlučnosť kresťanskej bohoslužby.

Pokiaľ existuje len jedno pravé a bohumilé uctievanie Všemohúceho Boha, ako katolícka Cirkev vždy tvrdila, tak potom ostatné bohoslužby sú nepravé a Bohu nemilé. Prečo potom zdieľať s náboženstvami, ktoré ich praktizujú spoločný priestor? Ako bude Boh hľadieť na takéto zdieľanie? Ak by to bolo naopak: totiž, že rituály iných náboženstiev sú Bohu rovnako milé ako katolícke, potom sa Cirkev celú svoju históriu mýlila.

Každý priemerne vzdelaný katolík vie, ktorú z týchto dvoch možností si má vybrať.

BM

Zdroj: CNA, ilustračný obrázok, zdroj – youtube.com

PDF (formát pre tlač)