Pôst dnes a v minulosti – Pripravme si telo aj dušu, aby sme mohli sláviť Zmŕtvychvstanie očistení

Branislav Krasnovský
22. februára 2023   Cirkev

Dnes, 22. februára 2023, sa začína Popolcovou stredou pôstne obdobie, ktoré zahŕňa 40 všedných dní a 6 nedieľ. Tento 40-dňový pôst ustanovila katolícka Cirkev na pamiatku 40 dní pôstu Nášho Pána Ježiša Krista na púšti, ktorým sa pripravoval na svoju verejnú činnosť.

Ako sa postíme dnes

O pôste hovorí v súčasnosti priamo 5 kánonov Kódexu kánonického práva. Ide o kánony 1249–1253, ktoré uvádzam v plnom znení:

Kán. 1249 – Všetci veriaci, každý svojím spôsobom, sú z Božieho zákona viazaní konať pokánie; aby sa však všetci medzi sebou spojili istým spoločným zachovávaním pokánia, predpisujú sa dni pokánia, v ktorých sa veriaci majú osobitným spôsobom venovať modlitbe a konať skutky nábožnosti a dobročinnej lásky, majú sa zapierať vernejším plnením svojich povinností a najmä zachovávaním pôstu a zdržiavania sa podľa normy nasledujúcich kánonov.

Kán. 1250 – Dni a obdobia pokánia v celej Cirkvi sú jednotlivé piatky celého roka a pôstne obdobie.

Kán. 1251 – Zdržiavanie sa jedenia mäsa alebo iného pokrmu podľa predpisov konferencie biskupov sa má zachovávať každý piatok roka, ak naň nepripadá niektorý deň, uvedený medzi slávnosťami; zdržiavanie sa a pôst sa má zachovávať na Popolcovú stredu a v Piatok umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista.

Kán. 1252 – Zákon zdržiavania zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života. Zákon pôstu zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roka života. Duchovní pastieri a rodičia sa však majú starať, aby aj tí, ktorí pre maloletosť nie sú viazaní zákonom pôstu a zdržiavania, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia.

Kán. 1253 – Konferencia biskupov môže bližšie vymedziť zachovávanie pôstu a zdržiavania, ako aj úplne alebo čiastočne zameniť pôst a zdržiavanie za iné formy pokánia, najmä za skutky dobročinnej lásky a cvičenia nábožnosti.

Svojho času, konkrétne 28. januára 1992, teda ešte počas existencie Československej federatívnej republiky, vydala Biskupská konferencia ČSFR počas svojho zasadania v Brne pokyny ohľadom pôstnej disciplíny, ktoré platia aj dnes. Počas Popolcovej stredy a na Veľký piatok sa dodržiava prísny pôst. Dňami pokánia sú samozrejme všetky piatky a veriaci sú v tieto dni povinní konať pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov:

– zdržiavať sa mäsových pokrmov;
– vykonať skutok nábožnosti – účasť na Svätej omši alebo Krížovej ceste, alebo sa pomodliť Bolestný ruženec;
– čítať aspoň 10 min. Sväté písmo;
– vykonať skutok lásky k blížnemu – navštíviť chorého s konkrétnym prejavom pomoci, navštíviť cintorín a pomodliť sa za zosnulých, hmotne pomôcť chudobným či viacdetným rodinám;
– zrieknuť sa sledovania televíznych programov, fajčenia, pitia alkoholických nápojov alebo vykonať ozajstné sebazapieranie.

Pod zakázaným mäsom sa rozumie mäso teplokrvných zvierat, ryby (chladnokrvné zvieratá) je povolené jesť. Prísny pôst znamená, že sa môžeme len raz do dňa do sýta najesť, večera a raňajky by mali byť ľahké, alebo by sme sa ich mali (ak neexistujú zdravotné problémy) vzdať úplne.

Celú pôstnu dobu je potrebné považovať za dobu pokánia a vzdať sa v tomto čase hlučných zábav. Ak by však mal niekto vážne dôvody nezachovať deň pokánia, môže mu miestny kňaz udeliť dišpenz, alebo zmeniť charakter jeho pokánia podľa Kánonu 1245 Kódexu kánonického práva.

Kán. 1245 – Pri zachovaní práva diecéznych biskupov, o ktorom sa hovorí v kán. 87, môže farár z oprávneného dôvodu a podľa predpisov diecézneho biskupa v jednotlivých prípadoch udeliť dišpenz od záväzku zachovávať sviatok alebo deň pokánia, alebo ich zameniť za iné nábožné skutky; môže to urobiť aj predstavený rehoľného inštitútu alebo spoločnosti apoštolského života, ak sú klerické pápežského práva, vo vzťahu k vlastným podriadeným a iným, ktorí sa vo dne aj v noci nachádzajú v dome.

V minulosti: Pôst by mal bolieť

Podoba Veľkého pôstu sa začala ustaľovať už v 3.storočí po Kristovi. V 4. storočí Cirkev na synode v Gangre odsúdila predstavy sekty eustatovcov, ktorí tvrdili, že dokonalejší kresťania nemusia dodržiavať cirkevné pôsty. Stravovací pôst spočíval v zjedení jedného plnohodnotného jedla za 24 hodín, pričom porcia mala byť primeraná. Jedlo sa malo konzumovať okolo obeda. Ohľadom množstva možno dodať, že svätý Tomáš Akvinský vo svojom diele Summa Theologiae zastáva názor, že „pôst by mal aspoň čiastočne bolieť“.

Dôvod je prozaický. Svätý Tomáš Akvinský kladie dôraz na skutočnosť, že pôst je zbraňou zameranou na potláčanie a prevenciu hriechu. Ak sa veriaci katolík rozhodne počas 40-dňového pôstu dodržiavať prísne pôstne pravidlá a bude jesť len okolo obeda, bude okolo obeda cítiť aj veľký hlad. Ak sa však rozhodne posunúť čas prijímania stravy na 15. hodinu popoludní, zapojí do svojho pôstu ešte nepríjemnejší pocit hladu a duchovná hodnota jeho pôstu sa tak zvýši. Navyše podľa tradície je 15. hodina aj hodinou Kristovho umučenia, a teda ak katolík vydrží nejesť až do 15. hodiny, uctí si tak počas pôstu ešte aj túto skutočnosť.

Svätý Tomáš Akvinský v súvislosti s pôstom podčiarkol význam slov o duchovnom živote, ktorý stojí v opozícii voči žiadostiam tela. Práve pôst pomáha kráčať na ceste k duchovnu, tak ako to hovorí sv. Apoštol Pavol vo svojom liste Galaťanom (Gal 5,16–25): Hovorím však: Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete. Ale ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom. A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo. Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet. Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami. Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme. Nepachtime po márnej sláve, nedráždime sa navzájom, nezáviďme jeden druhému.

Porcia jedla počas pôstneho obdobia nemá byť veľká, odporúča sa približne porcia o váhe 230 – 250 gramov, katolícka Cirkev však vo svojej múdrosti kládla dôraz aj na to, z akej oblasti veriaci pochádza a ako ťažko fyzicky pracuje. Porcie pre ťažko pracujúcich, žijúcich v chladnejších oblastiach boli vždy o niečo väčšie. Líši sa aj zoznam zakázaných potravín. V každom prípade je počas pôstnych dní zakázané jesť mäso teplokrvných zvierat, v niektorých oblastiach však zakazovali aj vajcia či mliečne výrobky. Jedlá z múky, ovocie, zelenina, med, lekvár, sladkosti a rôzne bylinky však vždy povolené boli a boli povolené aj alkoholické nápoje, káva a tabak.

Nepreháňať, ani nezľahčovať

Pápež Benedikt XIV. vo svojej konštitúcii Non ambiginius z roku 1741 udelil dišpenz na jedenie mäsa počas pôstnych dní práve pre ľudí ťažko pracujúcich, alebo pre mladých do 14. roku života či starších od 60. roku života. Ak to však ich zdravotný stav dovoľoval, vrelo odporúčal pôstne obdobie so všetkou vážnosťou dodržiavať.

Pôst je považovaný za funkciu cnosti zdržanlivosti a je potrebný k podpore duchovného blaha človeka. 56. kánon Trullanskej synody veľmi prísne trestal nedodržiavanie pôstu, tresty spočívali nielen v degradácii posvätených osôb, ale v prípade nutnosti aj v exkomunikácii laikov, ktorí nariadenia o pôste zatvrdilo odmietali dodržiavať.

Prísne nariadenie Trullanskej synody čiastočne zmiernil pápež Alexander VII. v roku 1665, ktorý uviedol, že kto poruší cirkevné nariadenia o pôste neúmyselne, nehreší ťažko, čiže ak pritom nekoná s pohŕdaním a vedomou neposlušnosťou. Hoci išlo o závažné porušenie cirkevných nariadení, nešlo o smrteľný hriech, ale o všedný hriech. Rovnako neschopnosť dodržať pôstny zákon a vážna nezlučiteľnosť pôstu s povinnosťami vlastného životného stavu postačuje na zánik povinnosti, najmä pre chorých, starých, tehotné či dojčiace, pre tých, ktorým pôst prináša bolesti a ohrozenie života (napr. diabetes).

Katolícka Cirkev formuje a upravuje požiadavky pôstu tak, aby zohľadňovala všetky záujmy veriacich. Ale treba si uvedomiť, že žiadna miera zhovievavosti nemôže odstrániť prirodzený a Boží pozitívny zákon, ktorý človeku ukladá umŕtvovanie a pokánie za hriech a jeho následky. Ľudské svedomie nemožno umlčať, každý vo svojom vnútri najlepšie vie, ako vysoko môže latku svojej pôstnej povinnosti a umŕtvovania položiť. A keď už raz túto latku položí, nemal by ju podliezať.

Tí, ktorí dodržiavajú prísne pôst, vedia, že dodržiavanie pôstu nie je v rozpore s potrebami ľudského organizmu. Ľudské telo skutočne z pôstu veľa získa, rovnako ako duša. Naše prirodzené túžby nie sú nevyhnutne nesprávne, ľahko sa však dokážu vymknúť spod kontroly. Nekontrolované vášne nakoniec vedú k správaniu, ktoré ohrozuje dušu človeka. Pôst umožňuje znova zbaviť sa týchto nesprávnych návykov a opätovne získať vnútornú a duchovnú slobodu.

Krásne to vyjadril Cirkevný otec Bazil Veľký, ktorý uviedol: „Pôst rodí prorokov a posilňuje človeka. Pôst je dobrou ochranou pre dušu, je lekárom tela, odpudzuje pokušenia, vyzdvihuje zbožnosť, podporuje bdelosť a cudnosť. Kto sa postí, ukazuje nielen pravý duch pokánia, ale aj poslušnosť ku Kristovi…“

9 bodov, prečo a ako dodržiavať pôst

1. Na začiatku pôstu katolícka Cirkev jasne vyzýva „obrátiť sa a veriť v Evanjelium“ (Mk1,15). Aj keď je obrátenie človeka v prvom rade dielom Ducha Svätého, vyžaduje si našu spoluprácu. Svätý Ján Mária Vianney, ktorý sa systematicky a dlho postil na druhej strane uviedol, že jedna dobrá spoveď má väčšiu cenu ako 3 mesiace o chlebe a vode. Tradične sa uznávajú tri metódy, ktoré vedú k zázračnému obráteniu srdca: modlitba, almužna a pôst (porovnaj Mt 6,1–18).

2. Pôst je cesta, ktorou sa dobrovoľne zbavujeme potešenia, ku ktorému sme pripútaní a pôstom dovolíme, aby v nás nastal „hlad po Bohu“. Hriech je odvrátenie sa od Boha smerom k modlám, ktoré sme si vytvorili. Pôst a sviatosti sú cestou k odmietnutiu hriechu a zlých náklonností.

Hriech je odvrátenie sa od nášho Stvoriteľa a smerom k modlám, ktoré sme si vytvorili. Pôst pomáha povzbudiť pôvodnú túžbu, čiže obrátiť sa pomocou neho späť k Bohu a našej láske k Jeho stvorenstvu. „Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení“ (pozri Mt 5,6): to je požehnanie zasľúbené tým, ktorí túžia byť odovzdaní Božiemu srdcu a vychutnávať si radosť z jeho prítomnosti.

3. Pôst nám pomáha zbaviť sa otroctva voči svetským veciam, sebectva a privádza nás k nastoleniu harmónie vo vzťahu ku každému aspektu nášho života. Modlitba, charita, pokora, odpúšťanie, dobro sa tak stávajú čoraz viac aspektami formujúcimi našu osobnosť.

4. Pôst posilňuje cudnosť a zdržanlivosť. Vďaka pôstu posilňujeme vlastnú vôľu a dostávame inštinkty pod kontrolu. Pôst a modlitba sú silnou zbraňou voči pýche.

5. Pôst vedie k solidarite s tými najbiednejšími. Pôst je spôsobom ako vstúpiť do telesnejšieho spoločenstva s tými bratmi a sestrami v Kristovi, ktorí sú od neho vzdialení. Ide o osvojenie si Kristovho učenia: mať srdce, ktoré vidí biedu iných a pobáda nás konať…

6. Pôst je jednoduchá forma asketizmu, dôležité je však uvedomiť si, že pôst by mal kráčať ruka v ruke s „agapé lásky k blížnemu“ a k Božiemu stvorenstvu. V španielskej tradícii sa rozpráva príbeh, podľa ktorého sa raz sv. Ján z Kríža vyslovil, že ak by človek myslel na Božiu spravodlivosť, zriekol by sa hrozna. Na to mu odpovedala sv. Terézia z Avily, že ak človek myslí na Božie milosrdenstvo, zje hrozno bez najmenších pochybností. Pôst nie je pohŕdaním dobrými vecami tohto sveta, ale dobrovoľným vzdaním sa časných dobier pre väčšiu Božiu slávu.

7. Pôst nám pomáha v duchovnom boji proti Zlu. Podobne ako sa Kristus postil 40 dní v púšti a nakoniec ho pokúšal diabol, aj katolík sa musí postiť a viesť duchovný boj proti hriechu a satanovi. V tomto boji používa osvedčené zbrane: sviatosti, modlitby, pôst.

8. Výzva voči konzumnej spoločnosti. Obmedzenie vlastnej spotreby je v konzumnej spoločnosti činom, ktorý dokazuje „nadradenosť pojmu byť pred pojmom mať“. Skutočné šťastie nie je otázkou kvantity, ale kvality. Pôst nás robí silnejšími a uvedomelejšími v otázkach katolíckej viery.

9. Pôst nás pripravuje na obdobie Milosti a života v Božej prítomnosti. Cirkev vždy zdôrazňovala a bude zdôrazňovať dôležitosť pôstu, v duchovnom boji nezabúda však ani na nezaslúžený dar milosti, ktorý získavame aj na konci pôstu počas Veľkonočnej vigílie. Máme tak účasť na sviatku Zmŕtvychvstania a môžeme prijať dobro v tej najčistejšej podobe.

PDF (formát pre tlač)